Топ-100

ⓘ Free online encyclopedia. Did you know? page 395




                                               

Dynamika (fyzika)

Dynamika je časť mechaniky, ktorá sa zaoberá vplyvom pôsobenia síl na pohyb telies. Prívlastkom klasická označujeme tú časť mechaniky, ktorá sa zaoberá makroskopickými systémami, správaním mikrosveta sa zaoberá kvantová mechanika. Tým, že sa dyna ...

                                               

Einsteinov-Rosenov most

Einstein-Rosenov most je jeden z druhov červej diery. Po prvýkrát ho opísali v roku 1935 Albert Einstein a Nathan Rosen. Nejde však o červiu dieru ako v populárnej vedecko-fantastickej literatúre a filmografii, pretože sa vyznačuje nepriechodnosť ...

                                               

Ekvipotenciálna plocha

Ekvipotenciálna plocha je plocha, na ktorej je v každom bode rovnaká potenciálna energia. Ekvipotenciálna plocha pravidelného gulového telesa sú koncentrické gulové plochy. Pri pohybe po ekvipotenciálnej ploche sa nevydáva, ani nezískava nijaká e ...

                                               

Elektret

Elektret je tyčka alebo platnička z dielektrika, ktorá má stály elektrický náboj. Elektret je elektrickým ekvivalentom trvalého magnetu. Elektretové materiály sú napr. selén a síra. Elektrety sa v technike využívajú ako elektretové mikrofóny a el ...

                                               

Elektrický vodič

O elektrickom vodiči ako zariadení na prenos elektrickej energie pozri vodič elektrotechnika Elektrický vodič z hladiska fyziky je materiál, ktorá vedie elektrický prúd, tzn. prúd elektrónov alebo iónov, ktoré so sebou nesú energiu v podobe elekt ...

                                               

Elektromagnetizmus

Elektromagnetizmus je súbor javov, v ktorých sa prejavuje vzájomná súvislosť medzi elektrinou a magnetizmom. Týmto pojmom sa označuje aj odvetvie fyziky, ktoré sa zaoberá týmito javmi alebo teória elektromagnetického pola, ktorá tieto javy vysvet ...

                                               

Emisia žiarenia

Emisia žiarenia je vysielanie žiarivej energie ionizovanými alebo exitovanými atómami a molekulami pri rekombinácii alebo prechode elektrónov z vyšších energetických hladín na nižšie. Spontánna emisia žiarenia nastáva pri spontánnom prechode, vyn ...

                                               

Excitovaný stav

Excitovaný stav je to stav atómu alebo atómového jadra s vyšším energetickým stavom ako je základný energetický stav daného atómu. Tento prebytok energie sa obyčajne uvolňuje vo forme elektomagnetického žiarenia.

                                               

Forma pohybu hmoty

Forma pohybu hmoty je druh pohybu hmoty a vzájomného pôsobenia hmoty. Pre každé teleso je príznačných viacero foriem pohybu hmoty.

                                               

Fotočlánok

Fotočlánok je zariadenie, v ktorom sa premieňa svetelný tok žiarenia na fotoelektrický prúd. Intenzita prúdu je úmerná množstvu dopadajúceho svetla. Dokonalejším zariadením je fotonásobič.

                                               

Fourierova transformácia

Fourierova transformácia pri spracovaní signálov slúži na transformáciu z časovej oblasti, do oblasti frekvenčnej. Je vyjadrením časovo závislého signálu pomocou harmonických signálov, t. j. funkcií sínus a kosínus. Signál môže byť buď v spojitom ...

                                               

Fyzikálna redukcia

Fyzikálna redukcia je oprava nameraných dĺžok, ktoré sú zaťažené chybou vzniknutou v dôsledku pôsobenia atmosférických vplyvov. Spôsoby zavedenia fyzikálnej redukcie: Výpočtom z firemných rovníc Automatické zavádzanie priamo zadaním do mikroproce ...

                                               

Fyzikálna sústava

Fyzikálna sústava alebo fyzikálny systém je súhrn fyzikálnych objektov, ku ktorým sa pristupuje ako k celku, ktoré sa skúmajú pomocou fyzikálnych metód, ktoré sú spravidla v nejakej interakcii, a ktoré sa chápu tak, že sú buď vo vzájomnom vzťahu ...

                                               

Fyzikálna teória

Fyzikálna teória je sústava základných tvrdení a ich dôsledkov, ktorú možno experimentálne overovať; týka sa určitej oblasti javov. Napríklad kvantová teória, teória elektromagnetického pola.

                                               

Fyzikálny objekt

Fyzikálny objekt je materiálny objekt, vyčlenená časť látkovej povahy, ktorú skúma fyzika. Podla velkosti možno fyzikálne objekty rozdeliť na makrofyzikálne objekty a mikrofyzikálne objekty a megafyzikálne objekty.

                                               

Fyzikálny obraz sveta

Fyzikálny obraz sveta je najvyššia úroveň zovšeobecnenia v systematizácii fyzikálnych poznatkov, na ktorej prebieha ich vzájomné pôsobenie a obohacovanie. Fyzikálny obraz sveta obsahuje konkrétne prírodovedné predstavy o stavbe štruktúre, pohybe ...

                                               

Fyzikálny pohyb

Fyzikálny pohyb je forma pohybu anorganickej hmoty – pohyb elementárnych častíc, pohyb elektromagnetických polí, pohyb gravitačných polí, vzájomné pôsobenia v jadre. Podrobnosti pozri v článku forma pohybu hmoty.

                                               

Hysteréza (vlastnosť)

Hysteréza alebo novšie aj hysterézia je taká vlastnosť systému, keď jeho výstupná hodnota nezávisí len od vstupu, ale aj od derivácie vstupu podla času. Napríklad, pri Schmittovom obvode, ak ho chceme zopnúť do jednotky, musíme dať na vstup > ...

                                               

Chladniho obrazce

Chladniho obrazce sú vzory, respektíve obrazce, ktoré vznikajú na tenkej vibrujúcej platni, ktorá je posiata jemným pieskom, alebo podobným materiálom. Obrazce sa začnú vytvárať, keď je platňa vystavená vibráciám. Obrazce vznikajú a menia sa podl ...

                                               

Interakcia hmotných objektov

Interakcia hmotných objektov je vzájomné pôsobenie hmotných objektov. Základnými procesmi, z ktorých vzniká interakcia, sú: emisia častice a absorpcia častice.

                                               

Jadrová fyzika

Jadrová fyzika alebo nukleárna fyzika je časť fyziky zaoberajúca sa javmi v jadre atómu. Jadrová fyzika pozostáva z teoretickej a experimentálnej časti. Predmetom skúmania jadrovej fyziky je jadro atómu, jeho štruktúra ako aj reakcie medzi jadram ...

                                               

Klasická fyzika

Klasická fyzika je pojem, ktorým sa označujú fyzikálne poznatky ziskané do konca 19. storočia, t. j. predovšetkým klasická mechanika, klasická elektrodynamika a klasická termodynamika. Často sa za súčasť klasickej fyziky považuje aj teória relati ...

                                               

Kmitanie

Kmitanie alebo oscilácia je pohyb fyzikálnej sústavy, pri ktorom sa systém po vychýlení vždy vráti do rovnovážnej polohy. Jedna zmena v rámci kmitania sa nazýva aj kmit, prechod z jednej krajnej polohy do opačnej sa niekedy nazýva kyv. Perióda je ...

                                               

Konštanta

Konštanta je stála veličina. Konštantou sa vo všeobecnosti myslí výsledok poznania relatívne stálych súvislostí alebo vlastností. Konštanta v logike je znak označujúci logickú súvislosť, ktorý sa interpretuje rovnako v každom výraze, v ktorom sa ...

                                               

Metronómia

Metronómia je náuka o mierach, ktorými sa vyjadruje velkosť rôznych fyzikálnych veličín, o nástrojoch a etalónoch potrebných na meranie, ako aj o postupoch na zabezpečovanie presnosti merania.

                                               

Mikrofyzika

Mikrofyzika je časť fyziky, ktorá skúma mikrofyzikálne objekty. Mikrofyzika zahrnuje predovšetkým odbory molekulová fyzika, fyzika atómového obalu, jadrová fyzika, fyzika pevných látok, fyzika elementárnych častíc.

                                               

Mikrofyzikálny objekt

Mikrofyzikálny objekt je fyzikálny objekt, ktorý je prístupný buď pre pozorovanie elektrónovým mikroskopom, alebo je možné jeho existenciu dokázať nepriamymi experimentálnymi metódami. Mikrofyzikálne objekty sú napr. molekuly, atómy, ióny, atómov ...

                                               

Normálne podmienky

Normálne podmienky, presnejšie normálne fyzikálne podmienky, sú definované normálnym tlakom a normálnou teplotou. Normálny tlak je 101 325 Pa a normálna teplota je 0°C 273.15 K. Poznámka: Hodnota niektorých tabelovaných veličín napr. hustota láto ...

                                               

Parameter

Parameter je veličina charakterizujúca systém alebo proces, napr. stav, typická vlastnosť, charakteristická veličina, meratelná charakteristika, hodnota, veličina výkonu, úroveň, veličina majúca stálu hodnotu. Napr. parameter auta, parameter kábl ...

                                               

Perpetuum mobile

Perpetuum mobile je: hypotetický periodicky pracujúci stroj, ktorý by všetko teplo odobraté zo zdroja premieňal na prácu perpetuum mobile druhého druhu. hypotetické zariadenie, ktoré by trvalo vykonávalo prácu bez dodávania energie perpetuum mobi ...

                                               

Planckov vyžarovací zákon

Planckov zákon ako funkcia frekvencie žiarenia: B ν, T = 2 h ν c 2 1 e h ν k B T − 1 {\displaystyle B\nu,T={2h\nu \over c^{2}}{1 \over e^{h\nu \over k_{B}T}-1}} kde: B je intenzita vyžarovania, ν {\displaystyle \nu } je frekvencia žiarenia, T je ...

                                               

Počítačová fyzika

Počítačová fyzika je časť fyziky, ktorá sa zaoberá implementáciou počítačových algoritmov a numerických metód na riešenie fyzikálnych problémov. Často je považovaná za súčasť teoretickej fyziky, avšak niekedy sa charakterizuje, ako premostenie me ...

                                               

Premena prvkov

Premena prvkov je proces, pri ktorom sa žiarením alebo bombardovaním jadra mení počet protónov v jadre atómu, a tým vzniká atóm iného prvku.

                                               

Princíp najmenšieho účinku

Princíp najmenšieho účinku je variačný princíp, podla ktorého sa mechanický systém vyvíja takým spôsobom, ktorý minimalizuje účinok. Viedol k vytvoreniu Lagrangeovskej a Hamiltonovskej formulácie klasickej mechaniky. Tento princíp zrejme prvýkrát ...

                                               

Rovnovážny stav

Rovnovážny stav je taký, do ktorého spontánne prechádza fyzikálny systém za dostatočne dlhý čas pri jeho izolácii od vonkajšieho prostredia. Jeden z postulátov termodynamiky hovorí, že každý systém dosiahne rovnovážny stav.

                                               

Stav sústavy

Stav sústavy alebo stav systému je vo fyzike súbor nezávislých vlastností skúmanej fyzikálnej sústavy opisaných veličinami, ktorých počet a okamžité hodnoty závisia od vonkajších podmienok, napr. termodynamický stav.

                                               

Termika

Termika alebo tepelná fyzika alebo termálna fyzika je fyzikálna oblasť, ktorá sa zaoberá štúdiom vlastností látok a ich zmien súvisiacich s teplotou. Termika sa tiež označuje ako náuka o teple, alebo tiež ako termofyzika.

                                               

Zákon zotrvačnosti

Zákon zotrvačnosti alebo prvý pohybový zákon alebo prvý Newtonov zákon alebo princíp zotrvačnosti je jeden z Newtonových pohybových zákonov. Znenie: Hmotný bod v inerciálnej vzťažnej sústave zotrváva v pokoji alebo v rovnomernom priamočiarom pohy ...

                                               

Chémia

Chémia je prírodná veda zaoberajúca sa štúdiom zloženia látok, ich vlastností a interakcií. Názov je odvodený od slova alchýmia, "protovedeckej" disciplíny, kombinujúcej prvky chémie, fyziky, metalurgie, medicíny, astrológie, mystiky, umenia a fi ...

                                               

Chemická značka

Chemická značka je skratka alebo symbol na reprezentáciu názvu chemického prvku. Prírodné prvky majú značku zloženú z jedného alebo dvoch písmen. Umelé chemické prvky majú dočasnú značku zloženú z troch písmen.

                                               

Lakmusový papierik

Prenesene výraz lakmusový papierik označuje preverovaciu skúšku či ukazovatel, pozri skúška a ukazovatel. Lakmusový papierik alebo lakmusový papier je druh indikátorového papierika majúci podobu pásika papiera napusteného lakmusom. Dá sa ním urči ...

                                               

Malá encyklopédia chémie

Malá encyklopédia chémie je jednozväzková encyklopédia o chémii, ktorú vydalo Vydavatelstvo Obzor v roku 1968. Prepracované a rozšírené druhé vydanie vyšlo v roku 1980 a tretie vydanie v roku 1981. Patrí do edície "Encyklopédie Vydavatelstva Obzo ...

                                               

Navažovačka

Navažovačka je nádoba s uzáverom, ktorá môže mať rôzny tvar, pričom slúži na presné navažovanie a uschovávanie tuhých a kvapalných látok pri analytických stanoveniach.

                                               

Rádiochémia

Rádiochémia je odvetvie chémie zaoberajúce sa rádioaktívnymi materiálmi. Využíva rádioaktívne izotopy prvkov na skúmanie vlastností a chemických reakcií nerádioaktívnych izotopov. Väčšina rádiochémie sa zaoberá s použitím rádioaktivity na skúmani ...

                                               

Teoretická chémia

Teoretická chémia je odbor chémie, ktorý využíva neexperimentálne metódy na vysvetlenie alebo predpovedanie chemických javov. V súčasnosti ide hlavne o kvantovú chémiu, čo je aplikácia kvantovej mechaniky na chemické problémy. Možno ju zhruba roz ...

                                               

Terminológia vo farmaceutickej a medicínskej chémii

Slovenská terminológia vo farmaceutickej a medicínskej chémii vychádza z medzinárodne prijatej terminológie sekcie medicínskej chémie IUPAC. Glosár vypracovala pracovná skupina odbornej skupiny "medicínska chémia" Slovenskej chemickej spoločnosti ...

                                               

Informatika

Informatika je veda o informácii a jej automatickom spracovaní. Často, no nie výlučne sa študuje ako súčasť vedy o počítačoch a informačných technológiách. Jej súčasné využitie je úzko späté s rozvojom výpočtovej techniky. Hlavný predmet štúdia i ...

                                               

16-bit

V informatike, 16-bitový je prídavné meno používané na popis celých čísel, alebo iných dátových jednotiek, ktoré sú najviac 16 bitov široké, alebo na popis CPU architektúr založených na registroch, adresových zberniciach alebo dátových zberniciac ...

                                               

32-bit

V informatike, 32-bitový je prídavné meno používané na popis celých čísel, alebo iných dátových jednotiek, ktoré sú najviac 32 bitov široké, alebo na popis CPU architektúr založených na registroch, adresových zberniciach alebo dátových zberniciac ...

                                               

4-bit

V informatike, 4-bitový je prídavné meno používané na popis celých čísel, alebo iných dátových jednotiek, ktoré sú najviac 4 bitov 1 široké, alebo na popis CPU architektúr založených na registroch, adresových zberniciach alebo dátových zberniciac ...