Топ-100

ⓘ Free online encyclopedia. Did you know? page 394




                                               

Bioelektrina

Bioelektrina je elektrická energia, ktorá vzniká v živom organizme v súvislosti s jeho životnými procesmi a v závislosti od aktivity a celkového stavu organizmu.

                                               

Biogenetický zákon

Biogenetický zákon je biologický zákon, podla ktorého každý organizmus počas svojho individuálneho vývoja opakuje určité črty a osobitosti tých foriem, ktorými prešli jeho predkovia v priebehu evolúcie. Termín biogenetický zákon zaviedol r. 1886 ...

                                               

Biologická evolúcia

Biologická evolúcia alebo evolúcia je proces, tvoriaci základ teórie evolúcie, teda vývoj ako proces postupného rozdelovania druhov na viacero nových druhov v čase a priestore pri prechode z generácie na generáciu. Výsledkom tohto procesu je súča ...

                                               

Biologický pohyb

Biologický pohyb je forma pohybu organickej hmoty – procesy látkovej premeny, dedičné procesy, procesy odrazu, vzájomné pôsobenie biosféry a anorganickej prírody. Podrobnosti pozri v článku forma pohybu hmoty.

                                               

Biomolekula

Biomolekuly sú chemické zlúčeniny vyskytujúce sa v živých organizmoch. Skladajú sa predovšetkým z uhlíka a vodíka. Ďalej v nich nájdeme aj dusík, kyslík, síru a fosfor. Ostatné prvky sa takisto môžu vyskytovať v biomolekulách, ale nie sú také čas ...

                                               

Bionómia

Bionómia alebo aj biológia druhu, či ekológia organizmu je náuka o spôsobe života konkrétnej rastliny, živočícha, alebo huby v rámci ich prirodzeného prostredia. Skúma priebeh vývojového cyklu, spôsob získavania potravy, rozmnožovanie a adaptáciu.

                                               

Biotechnológia

Biotechnológia je technológia založená na využívaní poznatkov z biológie, ktorá sa využíva v polnohospodárstve, potravinárskom priemysle a v medicíne. Ide najmä o využívanie mikroorganizmov. Existuje vela definícií. Definícia sformulovaná Spojený ...

                                               

Boj o život

Boj o život je pôsobenie organizmov proti tým faktorom neživej prírody a živej prirody, ktoré sú nevýhodné na ich život a rozmnožovanie. Ako dôsledok boja o život prežívajú a zanechávajú po sebe najpočetnejšie a najživotaschopnejšie potomstvo tie ...

                                               

Celulóza (organická látka)

Celulóza je rastlinný polysacharid, ktorý je súčasťou stien rastlinných buniek. Makromolekula celulózy obsahuje viac, ako 1000 stavebných jednotiek beta-D-glukopyranózy. Na rozdiel od škrobu a glykogénu je tu B-glykozidová väzba. Vzniká reťazec, ...

                                               

Cytológia

Cytológia je veda skúmajúca štruktúru a funkcie živých buniek, je súčasťou histológie. Bunka je najmenšia funkčná jednotka organizmu, ktorá sa podiela na stavbe tkanív. Medzi jej súčasťami je rovnovážny, ale dynamický vzťah, prejavujúci sa navono ...

                                               

Cytosól

Cytosól alebo základná plazma či matrix je gélovité vnútorné prostredie bunky javiace sa v elektrónovom mikroskope amorfne. Termín cytosól sa často zamieňa s termínom cytoplazma, ale ich význam je mierne odlišný: cytoplazma označuje celé vnútorné ...

                                               

Čelaď (taxonómia)

Čelaď alebo zriedkavo família je taxonomická kategória s vyššou úrovňou ako rod, ale s nižšou úrovňou ako rad. Odvodené jednotky sú nadčelaď, podčelaď a najnižšia – infračelaď. V slovenčine majú čelade koncovku -ovité, ako napr. mačkovité, existu ...

                                               

Disimilácia (biológia)

Disimilácia je súhrnné označenie pre rozkladové procesy látkovej výmeny, pri ktorých sa uvolňuje energia. Takmer totožný je pojem katabolizmus. Organické látky potrebné na disimiláciu sa získavajú asimiláciou. V botanike sa často disimilácia použ ...

                                               

Druh (taxonómia)

Druh alebo species alebo spécia je taxonomická kategória s úrovňou nižšou ako rod a vyššou ako poddruh.

                                               

Embryológia

Embryológia je náuka o individuálnom vývoji organizmov od oplodnenia vajíčka až po životaschopného jedinca. Podla skúmaných objektov je embryológia rastlín, živočíchov a človeka. Jedným zo zakladatelov embryológie je Karl Ernst von Baer.

                                               

Endemit

Endemit je druh alebo iná systematická jednotka, ktorá sa vyskytuje len na špecifickom území a nikde inde. Do úvahy sa berie iba jeho prirodzený výskyt. Areály výskytu jednotlivých endemitov sú rozdielne. Niekedy ide o lokalitu s rozlohou iba nie ...

                                               

Evolučná teória (veda)

Evolučná teória alebo teória evolúcie je koncepcia vychádzajúca z predstavy preformácie všetkých vecí v kozmickom dianí. Idea vývoja v najširšom zmysle znamená, že určitý stav nejakej sústavy je potrební považovať za výsledok viac či menej dlhodo ...

                                               

Fenológia

Fenológia je odbor, ktorý sa zaoberá vplyvom klímy a zmien počasia v jednotlivých ročných obdobiach na životné prejavy rastlín a živočíchov. Príklady fenologických javov sú napr čas: topenia snehu, odletu sťahovavých vtákov, prebúdzania medveďov…

                                               

Fotoperiodizmus

Fotoperiodizmus alebo fotoperiodicizmus je reakcia živého organizmu na dĺžku fotoperiódy v oblasti jeho rastu a vývoja. U rastlín zmena fotoperiódy vplýva na rôzne životné pochody rastlín. Samotné striedanie dňa a noci vplýva na predlžovanie inte ...

                                               

Fylogenéza

Fylogenéza sú na základe dedukcie vyvodené vývojové línie skupiny organizmov, vrátane rekonštrukcie spoločného predka a súhrnu všetkých vetvení jednotlivých vývojových vetiev v priebehu geologických období Zeme. Vyobrazenie fylogenézy sa nazýva f ...

                                               

Hlava (anatómia)

Hlava je predná časť tela živočíchov, zväčša pohyblivo oddelená od ostatného tela, centrum zmyslových orgánov, začína sa v nej tráviaca sústava a dýchacia sústava.

                                               

Homológia (biológia)

Homológia v biológii je termín používaný pri porovnávaní orgánov rovnakého vývojového pôvodu, ktorých vzhlad i funkcia sa však môže výrazne líšiť. Typickým príkladom sú krídla vtákov a predné končatiny cicavcov: obe majú rovnaký vývojový pôvod, n ...

                                               

Hypotéza zriedkavej Zeme

Hypotéza zriedkavej Zeme hovorí, že objavenie sa a existencia foriem viacbunkového a inteligentného života je umožnená priaznivou kombináciou množstva rôznych astrofyzikálnych a geochemických podmienok a udalostí na Zemi a preto je velmi nepravde ...

                                               

Chemická evolúcia

Chemická evolúcia alebo chemoevolúcia alebo prebiotická evolúcia je proces vzniku makromolekúl a ich prvých interakcií, ako aj ich priamych predchodcov, ako predpoklad pre vznik života a pre biologickú evolúciu. Ako hranica medzi chemickou a biol ...

                                               

Choanocyt

Choanocyty sú bunky s centrálnym dlhým bičíkom, okolo ktorého je golierik tvorený 30 – 40 tyčinkami; tieto bunky tvoria vnútornú dutinu tela niektorých hubiek.

                                               

Jednobunkový organizmus

Jednobunkový organizmus je živý organizmus, ktorého telo je tvorené len jedinou bunkou. Tá vykonáva všetky jeho telesné funckie a zabezpečuje aj jeho rozmnožovanie. Podobný je pojem mikroorganizmus, synonymum Yanaizmus. Bunka tvoriaca telo jednob ...

                                               

Kmeň (taxonómia)

Kmeň je taxonomická jednotka s vyššou úrovňou než trieda a nižšou ako ríša. Podobne ako pri iných taxonomických jednotkách, aj tu nachádzame odvodené jednotky, menovite nadkmeň, podkmeň alebo infrakmeň. Kmeň predstavujú napríklad chordáty Chordat ...

                                               

Kognitívna biológia

Kognitívna biológia je disciplína skúmajúca systémy, ktoré dokážu svojím motorickým správaním získať údaje o prostredí na tieto údaje adekvátne odpovedať.

                                               

Kopulácia (párenie)

Kopulácia je pohlavné spojenie dvoch jedincov na účel prenosu samčích zárodočných buniek do tela samičieho alebo obojpohlavného partnera. U človeka sa označuje ako súlož alebo koitus. V širšom zmysle je kopulácia aj akt pohlavného spojenia dvoch ...

                                               

Kutikula

Kutikula je vrstva takmer nepriepustná pre vodu a plyny pokrývajúca epidermu mnohých živočíchov a nadzemných orgánov rastlín. Jej zloženie a členenie je rôzne. V prípade niektorých jednoduchých živočíchov je to periderma elastický obal obsahujúci ...

                                               

Mäsožravosť

Mäsožravosť alebo karnivoria alebo karnivornosť je požieranie mäsitej potravy živočíchom alebo rastlinou. Príslušný živočích sa nazýva: mäsožravec, mäsožravý živočích, karnivor, karnivorný živočích, zoofág, zoofágny živočích ; príslušná rastlina ...

                                               

Mnohobunkový organizmus

Mnohobunkový organizmus je živý organizmus, ktorý sa skladá z viacerých, navzájom spolupracujúcich buniek. Tieto bunky spravidla nie sú všetky rovnaké, špecializujú sa na určité funkcie, a tak dávajú vznik tkanivám alebo pletivám, z ktorých sa vy ...

                                               

Morfológia (biológia)

Morfológia je vedný odbor biológie, ktorý sa zaoberá vonkajšou stavbou organizmov. Od fyziológie/anatómie sa teda odlišuje tým, že skúma tvar a nie funkciu. Vedec skúmajúci morfológiu sa nazýva morfológ. V minulosti bola morfológia spoločne s fyz ...

                                               

Morfologické vedy

Morfologické vedy v biológii sa zaoberajú tvarom, stavbou a štruktúrou organizmov, alebo ich častí. ďalej sa delia na: anatómia – skúma tvar a stavbu orgánov, ich sústav alebo aj celého organizmu cytológia – skúma tvar a štruktúru buniek a bunkov ...

                                               

Organogenéza (embryogenéza)

Organogenéza je proces tvorby orgánov živočíchov zo zárodkových vrstiev. Je to súčasť embryogenézy u živočíchov. Nasleduje po gastrulácii, ktorá dala vzniknúť zárodkovým vrstvám. Existujú 3 zárodkové listy: endoderm, mezoderm a ektoderm. Podla po ...

                                               

Pach (vnem v biológii)

Pach je objektívna kvalita subjektívneho čuchového vnemu, ktorý vzniká pôsobením chemicky aktívnej zložky vnímanej látky na čuchový orgán človeka alebo vyššieho živočícha. Skôr hovorovo sa takto označuje aj vnímaná pachová látka. Výrazy aróma ale ...

                                               

Pigment (biológia)

Pigment je chemická látka, ktorej prítomnosť v bunke spôsobuje zmenu sfarbenia založenú na selektívnej absorpcii svetla. Tak v rastlinnej, ako aj v živočíšnej ríši môže pigment významným spôsobom ovplyvňovať život svojho nositela. Príkladom pigme ...

                                               

Pohlavný styk

Pohlavný styk alebo sexuálny styk je priama sexuálna interakcia medzi živočíchmi, v zásade umožňujúca oplodnenie. U človeka rozumného sa používa aj výraz súlož, u iných živočíchov sa spravidla označuje ako kopulácia.

                                               

Populácia (biológia)

Populácia je súbor jedincov jedného druhu všetkých vývinových stupňov, ktoré žijú v spoločnom ohraničenom priestore, jednotnom čase a ktoré sú vzájomne viazané predovšetkým reprodukčnými vzťahmi. Priestorové ohraničenie populácie môže byť: ekolog ...

                                               

Populácia (ekológia)

Medzi príslušníkmi identickej populácie biparentálne pohlavne sa rozmnožujúcej populácie dochádza teoreticky k neobmedzenej výmene genetickej informácie. Populácie sú vyčlenené v priestore a ohraničené ekologicky, ale niekedy priestor, ktorý popu ...

                                               

Potreba (biológia)

Potreba je v biológii stav organizmu, odrázajúci jeho objektívne nedostatky, ktorých odstránenie jestvuje mimo neho. Potreba sa vyznačuje predmetnosťou a dynamikou. Predmetnosť potreby spočiva v tom, že potreba je vždy potrebou niečoho, čo je mim ...

                                               

Premenlivosť (biológia)

Premenlivosť alebo variabilita je charakteristická črta a schopnosť živých organizmov, vplyvom ktorej sa svojimi znakmi a morfologickými a fyziologickými vlastnosťami navzájom odlišujú. Výskyt nededičných a dedičných odchýlok existuje v rámci jed ...

                                               

Priebežná rovnováha

Priebežná rovnováha je stav otvoreného systému, pri ktorom tok látok a energie do systému a zo systému, ako aj procesy vnútornej premeny sú zladené tak, že sa zachováva charakter a štruktúra systému. Pojem a teoria priebežnej rovnováhy sa vytvori ...

                                               

Rad (taxonómia)

Rad alebo zriedkavo ordo je taxonomická kategória s vyššou úrovňou než čelaď ale nižšou úrovňou ako trieda. Rozoznávajú sa viaceré odvodené jednotky – nadrad superordo, podrad subordo a najnižšia – infrarad infraordo. Napríklad: podrad jaštery Sa ...

                                               

Rod (taxonómia)

Rod alebo zriedkavo genus je taxonomická kategória pozostávajúca z jedného alebo viacerých príbuzných druhov. Napríklad moderný človek Homo sapiens a človek vzpriamený Homo erectus tvoria spolu s niekolkými ďalšími druhmi rod človek Homo. V tlači ...

                                               

Rudiment

Rudiment alebo zákrpok je zakrpatená štruktúra, ktorá kedysi u predkov plnila nejakú funkciu, ale v súčasnosti nijakú funkciu neplní. Rudimenty napríklad sú: panvy pytónov, nefunkčné nohy niektorých plazov, zvyšky očí jaskynných rýb, slepé črevo, ...

                                               

Sexuálny dimorfizmus

hrúbka a farba hlasu zarastanie na tvári ohryzok u mužov spôsob ukladania tuku Mnohé z týchto znakov môžu u konkrétneho jedinca chýbať alebo – hoci je iného pohlavia- má niektoré črty pohlavia opačného.

                                               

Siláž

Siláž je zelené krmivo konzervované biologickým alebo chemicko-biologickým spôsobom. Medzi najpoužívanejšie vstupné suroviny patria: kukurica siata, pšenica, jačmeň, repné skrojky, slnečnica ročná, hrach siaty, lucerna siata, ďatelina siata a iné.

                                               

Somatotyp

Biotyp, somatotyp alebo konštitučný typ je súhrn morfologických, prípadne morfologicko-fyziologických, u človeka aj morfologicko-psychických charakteristík jedinca, ktoré daný organizmus zaraďujú do určitej definovatelnej skupiny. Napríklad: širo ...

                                               

Stres (biológia)

Stres v biológii, najmä botanike, je zaťaženie organizmu mimoriadne nepriaznivými podmienkami okolitého prostredia, resp. stav organizmu, ktorý toto zaťaženie vyvoláva. Rastliny ako živé objekty reagujú na zmenu vonkajších podmienok. Samotný poje ...