Топ-100

ⓘ Free online encyclopedia. Did you know? page 336




                                               

Nanebovstúpenie Krista

Nanebovstúpenie Krista alebo Nanebovstúpenie Pána je posledné zjavenie sa Krista apoštolom po svojom zmŕtvychvstaní, kedy bol vyzdvihnutý v oblaku do neba. Nanebovstúpenie Krista sa udialo štyridsať dní po jeho zmŕtvychvstaní, keď bol s apoštolmi ...

                                               

Narodenie Ježiša Krista

Narodenie Ježiša Krista je: ako aj kresťanský sviatok známy pod názvom Vianoce. jednak pravdepodobný skutočný dátum narodenia Ježiša Krista asi v rokoch 6 až 4 pred Kr. jednak deň, od ktorého sa počítajú roky v kresťanskom letopočte 25. decembra ...

                                               

Narodenie presvätej Bohorodičky

Narodenie presvätej Bohorodičky alebo Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny je jedným z dvanástich velkých cirkevných sviatkov gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 8. septembra, je to prvý velký sviatok lit ...

                                               

Nedela Božieho milosrdenstva

Druhá velkonočná nedela, od roku 2000 Nedela Božieho milosrdenstva je posledný deň velkonočnej oktávy v rímskokatolíckej cirkvi. Názov pochádza zo zvyku, že novokrstenci tohto dňa naposledy nosili biele rúcho, do ktorého boli oblečení pri krste v ...

                                               

Nedela ortodoxie

Nedela ortodoxie alebo Nedela pravoslávia alebo Nedela o úcte svätých ikon je prvá nedela Velkého pôstu v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. V túto nedelu si cirkev pripomína obnovenie úcty ikon, ku ktorému prišlo na sneme v Konštantínopole ...

                                               

Obetovanie Pána

Obetovanie Pána alebo ludovo aj Hromnice je cirkevný sviatok, ktorý sa slávi 2. februára. V tento sviatok sa oslavuje prinesenie Ježiša do chrámu na 40. deň po jeho narodení. V tento deň sa v chrámoch zvyknú posväcovať sviečky, ktoré sa nazývajú ...

                                               

Obrezanie Pána

Obrezanie podla tela nášho Pána, Boha a Spasitela Ježiša Krista alebo skrátene Obrezanie Pána je jeden z velkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 1. januára spolu so sviatkom svätého Bazila Velkého. V tento deň sa v byz ...

                                               

Petro-pavlovský pôst

Petro-pavlovský pôst alebo Apoštolský pôst je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu. Začína sa v pondelok po Nedeli všetkých svätých a pokračuje do sviatku svätých, slávnych a najvyšších apoštolov Petra a Pavla 29. júna. ...

                                               

Pokrov presvätej Bohorodičky

Pokrov presvätej Bohorodičky alebo Ochrana presvätej Bohorodičky alebo Sviatok presvätej Bohorodičky Ochrankyne je jedným z velkých sviatkov liturgického roka v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Bol zavedený na základe zjavenia presvätej Bo ...

                                               

Premenenie Pána

Premenenie Pána alebo Sväté premenenie nášho Pána, Boha a Spasitela Ježiša Krista je jedným z dvanástich velkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, v rímskokatolíckej cirkvi je tiež jedným z významných sviatkov cirkevného roka. Sl ...

                                               

Sedembolestná Panna Mária

Sedembolestná Panna Mária alebo Bolestná Panna Mária je titul Panny Márie, ktorý sa vzťahuje na jej bolesti. V rímskokatolíckej cirkvi je Sedembolestná Panna Mária patrónkou Slovenska. Dnes sa jej sviatok slávi 15. septembra. Liturgickým stupňom ...

                                               

Stretnutie Pána

Stretnutie Pána je jeden z velkých cirkevných sviatkov v byzantskom obrade. Slávi sa 2. februára. Obsahuje prvky sviatkov Pána ale aj sviatkov Bohorodičky. Obsahom sviatku je stretnutie Ježiša so Simeonom a prorokyňou Annou v Jeruzalemskom chráme ...

                                               

Svätý týždeň

Svätý týždeň je pohyblivé obdobie rímskokatolíckeho liturgického roka, a zároveň vrchol liturgického roka. Začína sa vigíliou Kvetnej nedele a končí Velkonočným trojdním umučeného a vzkrieseného Krista. Svätý sa nazýva preto, lebo pri liturgii pr ...

                                               

Svetlý týždeň

Svetlý týždeň je liturgické obdobie v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktoré trvá od Nedele Paschy do Svetlej soboty. Tento týždeň má svoje špecifické bohoslužobné predpisy, všetky bohoslužby časoslova sa slúžia podobne ako v nedelu Paschy ...

                                               

Sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza

Sviatok Nášho Pána Ježiša Krista, najvyššieho a večného kňaza sa slávi vo štvrtok po slávnosti Zoslania Ducha Svätého v krajinách, v ktorých biskupská konferencia požiadala Svätú stolicu o jeho zaradenie do svojho liturgického kalendára. Prvýkrát ...

                                               

Uspenský pôst

Uspenský pôst alebo Spasivka alebo Pôst pred Zosnutím Bohorodičky alebo aj Pôst Bohorodičky je jedným z pôstnych období kresťanských cirkví byzantského obradu. Toto pôstne obdobie trvá od 1. do 14. augusta a veriaci sa ním pripravujú na sviatok U ...

                                               

Velká noc

Velká noc alebo velkonočné sviatky alebo Pascha je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý pripadá na marec alebo apríl. Velká noc je pre kresťanov oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. Udalosti Velkej noci a ich interpre ...

                                               

Velkonočné obdobie

Velkonočné obdobie je časť liturgického roka. Všeobecné smernice o liturgickom roku a o kalendári rímskokatolíckej cirkvi o ňom hovoria, že: V rímskokatolíckej cirkvi velkonočné obdobie trvá od Velkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania do nedele ...

                                               

Velkonočný pondelok

Velkonočný pondelok alebo Svetlý pondelok alebo Pondelok Paschy je deň, ktorý nasleduje po nedeli Zmŕtvychvstania, resp. po Nedeli Paschy. Je to druhý deň Svetlého týždňa, resp. velkonočnej oktávy. V ludovej sfére je spojený s rôznymi tradíciami ...

                                               

Velký piatok

Velký piatok je v kresťanskom kalendári piatok pred Velkou nocou. Tento deň je pripomienka smrti Ježiša Krista na kríži. Velký piatok je spravidla dňom prísneho pôstu.

                                               

Velký pôst

Velký pôst alebo Svätá Štyridsiatnica je v byzantskom obrade pomenovanie pre najdôležitejšie kresťanské pôstne obdobie. V liturgickom roku sa nachádza pred sviatkom Kristovho vzkriesenia a trvá 40 dní. V cirkvách byzantského obradu sa začína pond ...

                                               

Velký týždeň

Velký týždeň alebo Svätý a velký týždeň či Strastný týždeň je obdobie liturgického roka v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi, ktoré sa začína Velkým pondelkom a končí sa Velkou sobotu. Sprítomňuje tajomnú večeru, utrpenie a smrť Ježiša Krista ...

                                               

Vianoce

Vianoce alebo vianočné sviatky sú kresťanské sviatky narodenia Ježiša Krista, dnes aj všeobecne – kresťanmi aj nekresťanmi – v rovnakom období slávené sviatky pokoja a mieru. Ako náboženská a kultúrna slávnosť sú slávené miliardami ludí na celom ...

                                               

Vianočné obdobie

Vianočné obdobie alebo vianočný cyklus je časť liturgického roku, ktorá má rozličné časové definície: u západných kresťanov v užšom zmysle: obdobie od večera 24. decembra do prvej nedele po 6. januári, v širšom zmysle: vianočná doba alebo doba vi ...

                                               

Volnica

Volnica je u gréckokatolíkov a pravoslávnych deň, keď sa namiesto zvyčajného pôstu nepostí. V Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku a v Pravoslavnej cirkvi sú počas roka 4 obdobia, keď sú volnice: týždeň po Nedeli mýtnika a farizeja Svetlý týždeň ...

                                               

Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu

Vstup našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny do chrámu, skrátene Vstup presvätej Bohorodičky do chrámu alebo Uvedenie presvätej Bohorodičky do chrámu je jeden z dvanástich velkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi ...

                                               

Zjavenie Pána

Zjavenie Pána alebo Bohozjavenie alebo Epifánia je kresťanský sviatok, ktorý väčšina kresťanov slávi 6. januára.

                                               

Zmŕtvychvstanie Pána

Zmŕtvychvstanie Pána je najväčšia slávnosť kresťanského cirkevného roka, v ktorej sa oslavuje Kristovo vzkriesenie a víťazstvo nad smrťou.

                                               

Zosnutie presvätej Bohorodičky

Zosnutie presvätej Bohorodičky alebo Uspenie presvätej Bohorodičky je jedným z dvanástich velkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa 15. augusta. Sviatok oslavuje Máriino zosnutie smrť, prenesenie do nebies nanebovzatie a ...

                                               

Zvestovanie Pána

Zvestovanie Pána je v rímskokatolíckej cirkvi slávnosť, ktorá má ako svoju nosnú tému zvestovanie vtelenia Božieho Slova. Táto udalosť je opísaná v Evanjeliu podla sv. Lukáša 1, 28-33. V rímskokatolíckej cirkvi sa slávi obyčajne 25. marca. V príp ...

                                               

Zvestovanie presvätej Bohorodičke

Zvestovanie presvätej Bohorodičke alebo Zvestovanie našej presvätej Vládkyni, Bohorodičke Márii, vždy Panne je jedným z dvanástich velkých sviatkov v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi. Slávi sa vždy 25. marca, neprekladá sa ani vtedy, ak pri ...

                                               

Velkonočná vigília

Velkonočná vigília je v liturgickom kalendári noc medzi Bielou sobotou a nedelou Zmŕtvychvstania Pána, Noc nocí alebo Matka všetkých vigílií, teda noc, kedy vstal z mŕtvych Ježiš Kristus.

                                               

Atmosféra (kozmického telesa)

Atmosféra je vo všeobecnosti plynný obal kozmického telesa, napríklad planéty, mesiaca, kométy alebo hviezdy. Pri telese je pridržiavaná jeho gravitáciou. Najlepšie preskúmaná je atmosféra Zeme. Atmosféra terestrických telies s pevným povrchom je ...

                                               

Atmosféra Jupitera

Atmosféra Jupitera je plynný obal planéty Jupiter ohraničený zo spodnej strany jeho plášťom. Nakolko Jupiter je joviálna planéta, nemá nijaký pevný povrch, len atmosféru, ktorej hustota a teplota smerom k stredu pomaly narastá a prechádza do pláš ...

                                               

Atmosféra Marsu

Atmosféra Marsu je plynný obal obklopujúci planétu Mars. Je velmi riedky, a preto nie je schopná zadržiavať tepelnú výmenu medzi povrchom a okolitým priestorom, čo má za následok velké tepelné rozdiely počas dňa a nocí. Skladá sa prevažne z oxidu ...

                                               

Atmosféra Zeme

Atmosféra alebo ovzdušie Zeme je plynový obal obklopujúci Zem. Nemá výraznú hornú hranicu splýva s kozmickým priestorom a otáča sa spolu so Zemou. Chráni nás pred škodlivým kozmickým žiarením, škodlivým slnečným žiarením a slnečným vetrom. Prebie ...

                                               

Atmosférická absorpcia

Atmosférická absorpcia je pokles intenzity, resp. amplitúdy svetelnej vlny pri prechode cez atmosféru. Väčšia časť žiarenia, ktoré k nám z vesmíru prichádza, cez atmosféru neprenikne. V celom spektre sú iba dve pásma, v ktorých žiarenie preniká a ...

                                               

Atmosférické hvizdy

Atmosférické hvizdy alebo atmosfériky sú elektromagnetické signály pochádzajúce z atmosférických výbojov pri búrkach. Šíria sa atmosférou na velmi dlhých vlnách, zodpovedajúcich frekvenciám 10 3 -10 4 Hz, pozdĺž magnetických siločiar. Pri rádiovo ...

                                               

Dym

Dym sú drobné viditelné časti rozptýlené vo vzduchu ako produkt nedokonalého spalovania. Pevné časti dymu môžu pôsobiť v atmosfére ako kondenzačné jadrá. Preto oblasti vzniku velkého množstva dymu napríklad velké mestské aglomerácie sú aj miestam ...

                                               

Exosféra

Exosféra je piata a posledná stála vrstva atmosféry Zeme. Niekedy sa ani nevyčleňuje ako samostatná vrstva, ale sa zaraďuje k termosfére. Za hornú hranicu exosféry sa považuje 20 000 až 70 000 kilometrov nad zemským povrchom. V tejto oblasti sa n ...

                                               

Ionosféra

Ionosféra je vrstva zemskej atmosféry, prípadne atmosféry iného kozmického telesa s vlastným alebo indukovaným magnetickým polom, ktorá je ionizovaná. Nad Zemou sa nachádza vo výške asi 60 km až 500 km. Zodpovedá približne vrstvám stratopauza, me ...

                                               

Koma (astronómia)

Koma v astronómii je plynný obal okolo jadra kométy. Tvorí sa, keď kométa preletí blízko okolo Slnka na svojej vysoko eliptickej orbite; ako sa kométa zahrieva, jej častice sa topia a/alebo odparujú. Koma zvyčajne pozostáva z ladu a prachu. Väčši ...

                                               

Medzinárodná štandardná atmosféra

Medzinárodná štandardná atmosféra je atmosférický model, ktorý demonštruje, ako sa tlak, teplota, hustota a viskozita zemskej atmosféry menia v závislosti s rastúcou nadmorskou výškou. Podla Medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu sú hodnoty ...

                                               

Mezosféra

Mezosféra a σφαίρα, sfera) je tretia hlavná vrstva zemskej atmosféry po stratosfére. Presnejšie leží medzi tenkými vrstvami stratopauza a mezopauza. Mezosféra tvorí spodnú časť ionosféry. Z hladiska zloženia ešte patrí k homosfére. Nachádza sa vo ...

                                               

NRLMSISE-00

NRLMSISE-00 je empirický, globálny matematický model zemskej atmosféry. Je to model teploty a hustoty vzduchu v závislosti od výšky od zemského povrchu.

                                               

Protisvit

Protisvit je mierne zjasnenie zodiakálneho svetla na oblohe v mieste ležiacom oproti polohe Slnka. Dá sa pozorovať za tmavých nocí pri mimoriadne dobrej viditelnosti aj vizuálne ako slabý difúzny oblak. Cen­trum protisvitu leží približne 3° západ ...

                                               

Raná atmosféra

Raná atmosféra alebo začiatočná atmosféra je prvotná atmosféra planéty po jej stuhnutí. Prvé poznatky o atmosfére Zeme sú asi až spred 3.5 miliárd rokov. Ukazuje sa, že ju tvoril najmä dusík a argón, ktoré boli pravdepodobne ešte pôvodné, v malom ...

                                               

Skleníkový efekt

Skleníkový efekt je názov pre jav spočívajúci v ohriatí nižších vrstiev atmosféry v dôsledku toho, že atmosféra cez deň prepúšťa krátkovlnné slnečné žiarenie k zemskému povrchu a v noci pomerne efektívne pohlcuje dlhovlnné žiarenie Zeme a otepluj ...

                                               

Smog

Smog je chemické znečistenie atmosféry spôsobené ludskou činnosťou. Názov pochádza z anglického spojenia dvoch slov smoke a fog. Ide o jav v priebehu ktorého je atmosféra obohatená o častice, ktoré v nej normálne nie sú, a ktoré sú škodlivé pre z ...

                                               

Stratopauza

Stratopauza je rozhranie medzi stratosférou a mezosférou v atmosfére. Tvorí úzku zónu teplotného maxima, od ktorého obidvoma smermi atmosférická teplota klesá. Teplota stratopauzy je približne taká ako na povrchu Zeme.