Топ-100

ⓘ Free online encyclopedia. Did you know? page 300




                                               

Variantnosť frazémy

Variantnosť frazémy je existencia viacerých podôb tej istej frazémy, pričom v každej z nich sa zachováva rovnaký význam. Variantnosť sa dotýka iba výrazovej, formálnej stránky frazémy, prípadne istých významových odtienkov medzi jednotlivými podo ...

                                               

Verbalizačná frazéma

Verbalizačná frazéma je v českej frazeologickej teórii J. V. Bečku jeden zo základných funkčných typov frazém, ktorý sa vyznačuje tým, že už z hotovej mennej jednotky alebo aj zo samostatného slova pridaním slovesnej zložky utvára obrazné slovesn ...

                                               

Nadslovnosť frazémy

Viacslovnosť frazémy je jedna z elementárnych vlastností frazémy, ktorá predpokladá, že frazéma sa musí skladať aspoň z dvoch slovných komponentov. V začiatočnej fáze moderného frazeologického výskumu sa záväzne počítalo s prítomnosťou aspoň dvoc ...

                                               

Viacvrcholová frazéma

Viacvrcholová frazéma je frazéma pozostávajúca najmenej z dvoch pôvodne plnovýznamových slov: stratiť hlavu, pozerať na svet cez ružové okuliare. nemať dňa ani noci. Osobitnú skupinu týchto frazém tvoria tautologické, resp. reduplikačné frazémy, ...

                                               

Vidové varianty frazémy

Vidové varianty frazémy sú frazeologické jednotky, patriace funkčne k verbálnym výrazom a odlišujúce sa navzájom v kategórii vidu dokonavosťou – nedokonavosťou slovesných komponentov, napr.: robiť/urobiť z komára somára, kúpiť/kupovať mačku vo vr ...

                                               

Vnútorná forma frazémy

Vnútorná forma frazémy je konkrétny obraz frazémy, založený na pôvodnej motivácii celého spojenia, vychádzajúci z priamych významov jednotlivých komponentov. V. f. motivuje druhotný význam frazémy. Môže byť jasná, zretelná, živá, napr. čierny ako ...

                                               

Vnútorná valencia

Vnútorná valencia je valencia slov ako komponentov frazémy, t. j. schopnosť slov spájať sa s inými slovami takým osobitým spôsobom, ktorý umožňuje vznik ustáleného a obrazného spojenia s jeho špecifickou expresívnosťou, teda vznik frazémy ako ist ...

                                               

Vnútorné vzťahy komponentov

Vnútorné vzťahy komponentov sú syntaktické vzťahy medzi zložkami vnútri frazémy. Najmä v čase, keď sa osobitná úloha pri vymedzovaní frazeológie pripisovala petrifikovanosti, hodnotili sa tieto vzťahy ako iba formálne, ako nie reálne, skutočné sy ...

                                               

Volný kontext frazémy

Volný kontext frazémy je lubovolné okolie frazémy, lubovolné slovné alebo vetné spojenie, s ktorým sa môže frazéma spájať tak, aby sa uplatnili jej významové, kategoriálne aj formálne vlastnosti. Kategóriu volného kontextu frazémy rozvila tzv. ko ...

                                               

Vonkajší vzťah frazémy

Vonkajší vzťah frazémy je syntaktický vzťah medzi frazémou ako celkom a slovami z kontextu, ktorý sa vyskytuje pri nej. Povahu týchto vzťahov určujú viaceré skutočnosti, predovšetkým však to, či sa frazéma zapája do kontextu kontaktovým alebo diš ...

                                               

Výchovné pôsobenie frazeológie

Výchovné pôsobenie frazeológie je pôsobenie frazeológie s využitím pozitívnych životných skúseností, základných morálnych princípov a ideálov vo výchove, v pedagogickom procese pri rozvíjaní osobnosti žiaka. Pri tomto pôsobení treba brať do úvahy ...

                                               

Vývinová variantnosť frazém

Vývinová variantnosť frazém je jedna zo základných vlastností frazém; stály sprievodný jav vo frazeológii vo všetkých vývinových obdobiach jazyka. Určenie variantnosti frazém je podmienené a) jednotou vnútornej motivácie frazémy, jej obrazu s jeh ...

                                               

Vznik frazém

Vznik frazém je proces tvorenia frazém. Vo frazeológii sa uplatňujú nasledovné frazeologizačné mechanizmy: Ďalším spôsobom je vznik frazém podla iných frazeoloických analógií, napr. rus.: rubl v rubl z frazémy kopejka v kopejku; do muški z do lam ...

                                               

Wellerizmus

Wellerizmus je osobitný paremiologický žáner, ktorý sa vyznačuje tým, že má pevne ustálenú nielen vlastnú výrokovú časť, ale aj uvádzaciu vetu, v ktorej sa určujú okolnosti platnosti samotného výroku. V slovenskej ludovej slovesnosti nemá výrazne ...

                                               

Autorský plurál

Autorský plurál môže byť: plurál skromnosti lat. pluralis modestiae, použitie 1. osoby množného čísla, aby sa zabránilo opakovaniu výrazu "ja" a vyjadrila sa istá skromnosť voči čitatelovi; môže zdôrazňovať objektivitu tvrdení alebo vyjadrovať in ...

                                               

Desynonymizácia

Desynonymizácia je sémantický proces v slovnej zásobe spočívajúci vo významovej diferenciácii výrazov, opak synonymizácie, spolu s ktorou tvorí diachronickú kategóriu. Desynonymizácie je charakteristickým rysom odbornej terminológie. Do anglickej ...

                                               

Doplnenie (jazykoveda)

Doplnenie alebo komplement je vetný člen riadený slovesom, čiže: v generatívnej transformačnej gramatike "komplement" v dependenčnej gramatike "aktant" v tradičnej gramatike "predmet"

                                               

Gramatický tvar

Gramatický tvar je formálny prostriedok na vyjadrenie gramatického významu; napr. robím je gramatický tvar vyjadrujúci 1. os. jedn. č. prít. času. Ku vzniku gramatických tvarov dochádza pri vyjadrovaní rôznych gramatických významov.

                                               

Jednotné číslo

Jednotné číslo alebo singulár, skratka j.č. alebo sg. je gramatická kategória, ktorá označuje skutočnosť, že ide o jeden kus. Používa sa tak pri menách, ako aj pri slovesách. Ďalej pozri číslo.

                                               

Konjunktív (taliančina)

Konjunktív v taliančine sa používa: vo vedlajšej vete ak podmet hlavnej vety nie je zhodný s podmetom vedlajšej vety: na vyjadrenie vôle, pochybnosti, neistoty, názoru a podobne, ďalej v niektorých vzťažných vetách, v niektorých podmienkových vet ...

                                               

Meno (slovné druhy)

Meno alebo nomen je slovo alebo ucelené slovné spojenie, ktoré vykazuje gramatické kategórie pádu, čísla a menného rodu. Pojem pochádza z gramatiky latinčiny ; v nemčine, angličtine, francúzštine a taliančine je to dnes aj alternatívny názov pre ...

                                               

Množné číslo

Množné číslo alebo plurál, skr. mn. č. alebo pl., je gramatická kategória, ktorá označuje skutočnosť, že ide o viac ako jeden kus. Používa sa tak pri menách, ako aj pri slovesách. Niektoré podstatné mená nemajú tvar v jednotnom čísle, nazývajú sa ...

                                               

Modalita (jazykoveda)

Modalita alebo modálnosť je v jazykovede spôsob vyjadrovania vzťahu, postoja hovoriaceho k deju, vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti v chápaní hovoriaceho. Na vyjadrenie modality vo vete slúžia príslovky, hlavne však slovesný spôsob.

                                               

Morféma

Morféma je najmenšia videlitelná časť slova alebo slovného tvaru, ktorá je nositelom významu alebo funkcie. Nositelom významu je napr. koreňová morféma, príponová morféma, nositelom funkcie je napr. spájacia morféma. Zjednodušene možno povedať, ž ...

                                               

Negácia (logika)

Negácia je logické prevrátenie hodnoty alebo výroku. Označuje sa znakom ¬ {\displaystyle \neg } alebo apostrofom za výrokom. Ak máme výrok A {\displaystyle A}, potom negácia výroku A {\displaystyle A} môže vyzerať takto ¬ A {\displaystyle \neg A} ...

                                               

Neurčitok

Neurčitok alebo infinitív je neurčitý slovesný tvar, ktorý je z významového hladiska v jazyku základný. V slovenčine ho možno spoznať podla zakončenia na -ť napríklad otvoriť, v češtine na -ti, v ruštine -ť/-ti, v polštine na -ć/-c, v nemčine a h ...

                                               

Neurčitý slovesný tvar

Neurčitý slovesný tvar je slovesný tvar, ktorý síce patrí do celkovej paradigmy slovesa, ale nevyjadrujú sa ním predikatívne kategórie. Neurčitý slovesný tvar je najmä neurčitok, supínum, prechodník, príčastie a prípadne aj slovesné podstatné meno.

                                               

Osoba (gramatická kategória)

Osoba alebo slovesná osoba alebo gramatická osoba je gramatická kategória vyjadrujúca, kto je subjektom prehovoru. V slovenčine sa rozlišuje:

                                               

Paradigma (rozsah foriem)

Paradigma označuje súhrn všetkých tvarov slova. Paradigma podstatného mena obsahuje 12 tvarov. Ostatné slovné druhy majú zložitejšiu paradigmu. Adjektíva a iné slová adjektívneho rázu majú tri razy tolko tvarov v paradigme. Najzložitejšiu paradig ...

                                               

Prechodník

Prechodník alebo transgresív alebo zriedkavo príslovkové príčastie je neurčitý slovesný tvar, ktorý vyjadruje sprievodný dej súvisiaci s hlavným dejom vety. V niektorých jazykoch, najmä románskych jazykoch a angličtine, mu do značnej miery zodpov ...

                                               

Príčastie

Príčastie alebo particípium je v mnohých jazykoch istý tvar slova, ktorý je prechodom medzi slovesom a prídavným menom, ale obyčajne sa klasifikuje ako sloveso, presnejšie neurčitý slovesný tvar. Obyčajne sa používa najmä pri tvorbe zložených slo ...

                                               

Rytmické krátenie

Je to typická vlastnosť spisovnej slovenčiny na úrovní nárečí typická vlastnosť stredoslovenských nárečí a typický znak, ktorý slovenčinu odlišuje napríklad od češtiny. Rytmické krátenie sa týka jednotlivých slov nie skupín slov. Za dlhé slabiky ...

                                               

Skloňovanie

V analytických jazykoch sa skloňuje v širšom zmysle pomocou predložiek napr. v angličtine je genitív od slova house "of the house" a lexikálna časť gramatického tvaru ostáva nezmenená. V aglutinačných jazykoch aglutinujúcich sa skloňuje pomocou p ...

                                               

Skloňovanie v slovenčine

Skloňovanie substantív, adjektív, zámen a čísloviek na webu Slovake.eu Úplné slovenské skloňovanie po anglicky DVONČ, Ladislav, et al. Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava: Vydavatelstvo SAV, 1966. 895 s. Dostupné online. Nový deklin ...

                                               

Slabika

Slabika alebo sylaba je najmenšia jednotka zvukového rečového prúdu. Podrobnejšie definície sa rôznia, napr.: nositel prozodických vlastností fonicko-rytmická jednotka s jedným vrcholom zvučnosti, fungujúca ako nositel všetkých supragmentálnych j ...

                                               

Slovesné podstatné meno

Slovesné podstatné meno alebo substantívum verbále alebo verbálne substantívum je istý tvar slova, ktorý je prechodom medzi slovesom a podstatným menom. V gramatike sa zaraďuje buď ako podstatné meno alebo ako sloveso. Na Slovensku prevažuje zara ...

                                               

Slovesný vid

Slovesný vid alebo aspekt je označenie pre opozíciu dokonavosti / nedokonavosti, prípadne aj opozíciu príznakovej násobnosti/nenásobnosti, slovesného deja najmä v slovanských jazykoch. Podstata a charakterizácia vidu je predmetom početných lingvi ...

                                               

Slovotvorná štruktúra slova

Slovotvorná štruktúra slova je štruktúra slova ako výsledok uplatnenia slovotvornej analýzy na slovotvorne motivované slovo. Jej opakom je morfematická štruktúra slova. Slovotvorná štruktúra je zásadne binárna - t. j. má dve časti, a to slovotvor ...

                                               

Slovotvorný formant

Slovotvorný formant môže byť: d) súbor gramatických morfém c) kombinácia predpony a prípony: bez -charakter- ný, pod -voz- ok v užšom zmysle: tá časť odvodeného slova, ktorá sa pripája k slovotvornému základu a významovo alebo funkčne ho modifiku ...

                                               

Slovotvorný základ

Slovotvorný základ je tá časť odvodeného slova, ktorá je totožná s tvaroslovným základom a je nositelom lexikálneho významu. Napr. škol -a, dĺž -ka, od- včera, troj -ica, skák -ať;

                                               

Spájanie slov vo vete

Spájanie slov vo vete je utváranie syntagiem čiže skladov na základe syntaktických vzťahov. Toto spájanie slov sa vyráža na gramatickom tvare slov. Spojenie slov do skladov je trojakého druhu: priraďovanie určovanie prisudzovanie

                                               

Supínum

Supínum je neurčitý slovesný tvar vyjadrujúci dej alebo stav, ktorý je cielom istého pohybu. Vyskytuje sa v niektorých jazykoch, v mnohých iných vrátane slovenčiny ho už nahradil neurčitok. Príklad z pračeštiny: slovo "spat" s krátkym -a- v kmeni ...

                                               

Syntaktická analýza

Syntaktická analýza alebo parsovanie alebo parsing je v počítačovej vede a lingvistike proces analýzy sekvencie tokenov na určenie ich gramatickej štruktúry s ohladom na danú formálnu gramatiku. Parser je komponent prekladača, ktorý vykonáva túto ...

                                               

Tvaroslovie

Tvaroslovie alebo morfológia je tradičné označenie opisu tvarových prostriedkov jazykovej stavby. Presnejšie definície sa odlišujú. Napríklad v diele Morfológia slovenského jazyka 1966 sa tvaroslovie definuje ako: "…jazykovedná náuka o gramatický ...

                                               

Vlastné meno

Vlastné meno alebo proprium je meno vzťahujúce sa iba na určitú, jedinečnú osobu/vec. Je opakom všeobecného mena. Môže to byť vlastné podstatné meno, vlastné prídavné meno, vlastné zámeno alebo vlastná číslovka. Príklady: Biely tesák, Bystrica, p ...

                                               

Vlastné podstatné meno

Vlastné podstatné meno alebo proprium je druh vlastného mena. Je to podstatné meno pomenúvajúce jednotlivinu v rámci toho istého druhu: napr. Gerlach, Peter. Vlastnými podstatnými menami sa zaoberá onomastika.

                                               

Všeobecné meno

Všeobecné meno je meno vzťahujúce sa na hociktorú osobu/vec toho istého druhu. Je opakom vlastného mena. Môže to byť všeobecné podstatné meno, všeobecné prídavné meno, všeobecné zámeno alebo všeobecná číslovka. Príklady: pes, mladý, kolík, nikto, ...

                                               

Združené pomenovanie

Združené pomenovanie je ustálené spojenie slov, ktoré ako celok vyjadrujú jeden pojem, ale ich komponenty vystupujú v svojich základných významoch. Ide o opisné pomenovania takých pojmov, pre ktoré jazyk nemá jednoslovný výraz.

                                               

Gramatológia

Gramatológia je veda o systémoch zápisu a o písme. Termín zaviedol lingvista Ignace Gelb v roku 1952. Zahrnuje typológiu písiem, analýza ich štruktúrnych vlastností, vzťah medzi písaným a hovoreným jazykom. V širšom zmysle sa do nej zaraďuje aj v ...

                                               

Unicode

Unicode je medzinárodný štandard, ktorého cielom je definovať kódovaciu schému schopnú reprezentovať väčšinu znakov používaných v písaných jazykoch spolu s inými symbolmi. Napriek technickým problémom, obmedzeniam a kritike sa zo štandardu Unicod ...